Sultan-khanym sa tešil na deň pojednávania, po ktorom mala žena nájsť slobodu. A ten deň pripadol na narodeniny Elif.
Sultan-chanim zakázala svojmu právnikovi povedať deťom, v ktorý deň sa bude súd konať. Chcela prekvapiť.
A konečne ten deň nastal.
Sultan-chanim išiel do domu Yoruk-chanov v domnení, že pre nich pracuje Elif, ale Qiymet-chanim so ženou hovoril príliš sucho, a potom jej strčila do rúk leták s adresou a zavrela si pred nosom dvere.
Po chytení taxíka sa sultán-chánim dostala do domu, kde žili jej deti, a skôr ako mohla vystúpiť z taxíka, uvidela auto, ktoré šlo až k domu, z ktorého vystúpili Elif a Kahraman.
Sultan-khanym sa rozhodla sledovať svoju dcéru a uvidela dojemnú scénu ich rozlúčky.
Elif vysvetlila svojej matke, že Kahraman mala stretnutie a ona musela zostať neskoro.
Sultan-khanym svojej dcére skutočne neveril, ale ani ju nevypáčila.
Len o pár dní nato jej bolo odhalené hrozné tajomstvo.
Kahraman sa rozhodol vyniesť Elif z mesta, ale do večera boli cesty pokryté snehom a museli zostať cez noc v hoteloch.
Elif zavolala Nazle a požiadala ju, aby povedala matke, že zostane v práci do rána, pretože vo firme, kde pracovala, sa meškala hostina.
Sultan-khanym nedokázala pochopiť, akú nočnú prácu mala jej dcéra, ale rozhodol sa na ňu počkať a všetko sa jej opýtať. Nemuseli však čakať na ráno, do ich domu prišla Defne, ktorá povedala matke Elif, že sa jej dcéra snaží odviezť manžela a teraz spolu odpočívajú za mestom.
Sultan-khanym nemohla dlho spať a potom sa rozhodla prehľadať Elifinu posteľ, kde našla denník svojej dcéry.
Z čoho som pochopil, že jej najstaršia dcéra bola tehotná podľa Kahramana.
Po čakaní na Elif ju Sultan-chanim označil za rozpustenú ženu, hanbu pre rodinu, a potom ju udrel do tváre, zhromaždil Nazly a so slovami „už nemám dcéru“ odišiel z domu.
Nazly sa snažila svojej matke vysvetliť, že Elif nestratila svoju česť, ale sultán-chánim nechcel nič počúvať.
