Spoločnosť nám diktuje určité pravidlá života. Platí to najmä o manželstve a ženy častejšie trpia stereotypmi. Ak sa dáma nevydá do 30-35 rokov, všetko, čo dosiahla, sa okamžite znehodnotí. Môže mať dobré vzdelanie, dobre platenú prácu, auto, byt, osobnostne sa rozvíja, ale ak nemá manžela, tak s ňou určite niečo nie je v poriadku! A nebude mať čas porodiť, akoby od toho závisela jej hodnota. A vo všeobecnosti začnú pohľady bokom, odsudzovanie a možno naopak ľútosť. Úbohé dievča, nikto si ju nevezme...
Mimochodom, to majú aj muži. Hovorí sa im, že ak sa nevydajú pred určitým vekom, potom je to všetko, potom ich nikto nebude potrebovať. Aj keď by som sa hádal. To my ženy takpovediac starneme s vekom, no muži, ako drahé víno, vyzerajú s vekom ešte oveľa lepšie! Ale to je len môj názor, teraz to nie je o tom.
Hovorím o tej istej spoločnosti, ktorá všetkých ponáhľa na matriku. Ľudia nechápu, že ísť uličkou alebo nie je len osobné rozhodnutie človeka a nikto by ho nemal ovplyvňovať, ani cudzí, ani príbuzní? Možno sa niekto iný vo svojej vzdialenej mladosti sám rozhodol, že sa nikdy s nikým nezapletie manželstvom? A tiež, nemyslí si práve táto spoločnosť, že v ich mladosti bolo veľa ľudí, ktorí sa chceli oženiť so ženou, ale ona si jednoducho nebola istá, nebola na to pripravená? No páni sa nezmestili. A zatiaľ čo sa všetky priateľky vydávali za pekných chlapcov, ktorí ich väčšinou bili alebo ich nechali s deťmi, ona sa venovala svojmu rozvoju, pracovala a užívala si život.
A prečo sa objavilo také silné sebavedomie, že po tridsiatke sa už určite nikto nezamiluje? Hneď poviem, som ženatý, asi patrím medzi tých, ktorí majú naozaj šťastie. Ale mám veľa známych, ktorí naozaj veľmi ľutovali, že sa vzali priskoro a s nesprávnou osobou. Jedna kamarátka je teraz v druhom manželstve, druhýkrát sa vydala po tridsiatke a je šťastná. To len z prvého manželstva bol syn a ten bývalý ju všade sleduje, volá, vyhráža sa. Kde teda mala oči predtým, keď s ním išla na matriku?
Ďalšia kamarátka uviazla v nešťastnom skorom manželstve a o rozvode ani nehovorí, pretože sa bojí úsudku spoločnosti! To znamená, že je pripravená zavrieť oči pred nedostatkom šťastia a pokoja, len keby si nevrazila prst do chrbta! Mimochodom, takýchto ľudí ľutujú, ale nie odsudzujú. Prečo sú potom odsúdené tie ženy, ktoré nespáchali hlúpy čin, nevydali sa za hrozného človeka?
Manželstvo nám teda dáva postavenie v spoločnosti, aj keď v nej zastávame veľmi mizerné miesto? Aj keď manžel nemiluje, alebo ho milujeme, aj keď sme zlí a nezodpovední rodičia. Hlavné je mať manžela, síce chudobného, ale bol!
Myslím si, že manželstvo je veľmi veľká zodpovednosť a deti sú zodpovednosťou na celý život. A nájsť skutočne vhodného človeka trvá veľmi dlho. Na ceste môže byť veľa chýb, zlyhaní, bolesti a možno aj šťastia. Musíte sa oženiť, keď ste si už istí, že chcete, dozreli, stali sa dospelými. A to je normálne, ak človek v 30, v 35 ešte nie je ženatý. To len naznačuje, že jednoducho nenašiel tú pravú osobu pre seba! Je to oveľa lepšie, ako ísť na matriku s hocikým a potom to celý život ľutovať.
Áno, a je lepšie nemať deti vôbec, namiesto toho, aby ste rodili a potom ich zanedbávali. Nie je potrebné počúvať spoločnosť, vždy bude niečo vnucovať a bude vždy so všetkým nespokojná. Rob, ako to cítiš, ako chceš, aby to bolo dobré pre teba, a nie pre iných!
Pôvodný článok je uverejnený tu: https://kabluk.me/psihologija/ne-toropites-vyhodit-zamuzh-uzh-luchshe-pozdno-chem-soedinyat-zhizn-s-nepravilnym-chelovekom.html
