Katya a Yura spolu žijú už 5 rokov. Stretli sa úplnou náhodou v obchode. Dievča bolo vtedy ešte študentkou a ten chlap stál pevne na nohách a pomaly rozvíjal svoje podnikanie. Medzi mladými ľuďmi, ako sa hovorí, vypukla vášeň, skutočná chémia, príťažlivosť. Po niekoľkých mesiacoch podali žiadosť na matrike a podpísali bez toho, aby urobili hlučnú svadbu.
Mladí ľudia najskôr bývali v prenajatom byte a potom si bývanie zobrali na hypotéku. Svoju rodinu som videl len zriedka, pretože bývali ďaleko. Pravda, často si volali. A potom novoročné sviatky a Katya začala byť smutná:
- Yur, veľmi mi chýbala moja rodina, možno budeme oslavovať sviatky spolu?
- No, nevadí, potom pozvem svojich? Yura podporoval svoju manželku.
- Aké super, súhlasím, zavolajme im teda.
Áno, pre príbuzných to bola dlhá cesta, aby sa tam dostali, ale Yura a Katya plánovali nakoniec všetkých zhromaždiť a znovu ich ľudsky zoznámiť. Yura si požičal nafukovacie matrace pre svojich príbuzných od priateľov, Katya sa zaoberala nákupom darčekov.
Príchod sa očakával 31. decembra. Ako prví prišli Yurovi príbuzní - toto je mama a starý otec. Dedko je bývalý vojak, dokonca si so sebou priniesol gitaru. O hodinu neskôr prišli Katyini príbuzní: matka, dve sestry a dvaja synovci, z ktorých jeden mal iba rok. Takže dieťa veľmi plakalo, takže začal taký rozruch, ani nemali čas sa navzájom dobre spoznať. Okamžite začali dávať šaláty na stôl a zoznámili sa priamo pri stole.
Dedko odštartoval akciu:
Poďme stráviť starý rok!
Všetci začali jesť. Svokra sa okamžite rozhodla vyčítať schopnosti svojej nevesty vo varení:
- Ach, Kaťuša, prečo si do tohto šalátu nedal kukuricu? To by bolo oveľa chutnejšie.
Katyina matka zasiahla:
- Normálny šalát, kukurica je tam nanič, to je môj recept.
Mamy sa začali medzi sebou hádať, dedko pokračoval v oslavách, sestry sa chceli porozprávať s Káťou, ale malý synovec sa rozplakal tak horko, že rozhovor nedopadol dobre. Uložili ho spať.
Potom zvonkohra, šampanské, sledovanie ohňostroja za oknom. A dieťa sa znova zobudilo z hluku. Musel som ho posadiť za stôl spolu so všetkými a on potiahol obrus a všetko spadlo na zem. Dedko sa už vtedy poriadne porezal, takže gitara v jeho rukách už neposlúchala. Matky sa kvôli tomu hádali. A Katya to nemohla vydržať:
- Mami, čo najviac, prestaň!
- Ako sa rozprávaš so svojou matkou? skríkla svokra.
"Nemusíš sa dostať do nášho vzťahu s vašou dcérou," namietala Katyina matka.
A všetko začalo odznova. Hluk, rozruch, spory, štrnganie pohárov, kričiace bábätko. Bola to skutočná nočná mora. Katya sedela so sklonenou hlavou a potom si všimla, že aj Yura je veľmi smutná. Podujatie sa skončilo o druhej hodine ráno. Všetci sa začali ukladať do postele. Jura a Káťa upratali zo stola a podlahy, umyli riad a mlčali, akoby sa jeden pred druhým veľmi hanbili za ten hlúpy nápad, ktorý sa im zrodil v hlave.
Yura a Katya išli spať na nafukovacom matraci, hoci bol poskytnutý hosťom. Celú noc dedko chrápal a mladší synovec plakal. 1. január prešiel v niektorých zmätkoch. Všetci si dávali darčeky, pili čaj, zase sa hádali, dedko zase pil, synovec zase kričal. K večeru sa všetci začali rozchádzať a napokon manžel a manželka zostali sami.
Potom sa Katya a Yura rozhodli pripraviť stôl pre seba a znova osláviť Nový rok.
- Vieš, Kaťuša, no, oni, tieto rodinné sviatky. Oslávme spolu Silvestra! povedala Yura.
"No tak, Yur, len nie spolu, ale my traja," povedala Káťa a podala manželovi test s dvoma prúžkami.
Pôvodný článok je uverejnený tu: https://kabluk.me/psihologija/vot-i-otmetili-prazdniki-s-rodstvennikami-luchshe-by-tak-ne-delali.html
