Niekedy človek ani netuší, že na neho žiarli. Blízki ľudia, s ktorými zdieľa svoje zážitky a radosti, žiarlia. Tajne závidia, prakticky nenávidia a nadávajú. Ale je tu hlavný znak závisti, ktorý sa z nejakého dôvodu neberie do úvahy. Aj o ňom chcem dnes hovoriť.
Tento znak závisti je veľmi nápadný a jednoduchý, ale je to on, kto nás úplne mätie. Človeka považujeme za blízkeho priateľa, alebo je to náš príbuzný a nemôžeme si ani myslieť, že na nás žiarli. No, samozrejme, zľutuje sa nad nami, keď sa s nami niečo stane. Ľutuje akosi úprimne, počúva, súcití. A toto je také zvláštne! Ten človek sa k vám vždy správal chladne, často vás kritizoval, vedel vás uraziť dosť tvrdými slovami, niekedy si z vás robil srandu, nikdy chválil, nepodporoval v niektorých snahách... A potom sa ti stane niečo zlé a on ťa ľutuje, zdá sa, že zmenil svoje postoj.
Tak som sa predtým rozprával so ženou, boli sme kamaráti s rodinami, spolu všetky sviatky, víkendy, akcie. A potom sa nejako odsťahovali. Moja kamarátka sa mi začala pravidelne posmievať, všetky moje plány označila za nezmysel, kritizovala ma za moje činy. A potom sa v mojom živote stala nepríjemnosť a ona prišla, objala sa, ľutovala sa. A potom som si pomyslel: toto je skutočné priateľstvo. Dlho medzi nami nebolo nič spoločné, ale nevzdala sa v problémoch, ponáhľala sa, súcitila, objímala sa. Neskôr som si uvedomil, že len chcela vidieť, ako ma to bolí, navonok bola priateľská a súcitná a vo vnútri sa tešila z mojej chyby.
Najprv som si však myslel, že sa v nej mýlim. Pravdepodobne sa ku mne vždy správala dobre, ale pýta sa na všetky podrobnosti o tom, čo sa stalo, lapá po dychu a dáva rady, dokonca ponúka pomoc. Nejaký zvýšený súcit z jej strany mi spočiatku ani neprekážal, práve naopak, cítil som pocit viny, pretože som si myslel, že priateľ na mňa vždy žiarli.
Ale potom som všetko pochopil, prebudil som sa z nejakého magického efektu. Nečudo, že som tú nešťastnú ženu podozrieval zo závisti. Dlhé roky mi závidela a trpela tým. Faktom je, že za závisť sú u človeka zodpovedné rovnaké časti mozgu ako za fyzickú bolesť. A vďaka tomu, že človeka bolí, začne v duši nenávidieť. Pre môjho priateľa bolo neznesiteľne bolestivé vidieť, kedy sa mi darí. A akú úľavu cítila, keď sa mi stalo niečo zlé. Aké ľahké a dobré to pre ňu bolo. Vieš si predstaviť? Cítil som sa zle, ale bola dobrá! Len sa vyžívala v detailoch toho, čo sa stalo, akoby ma jedla, tešila sa z každého detailu, vzdychala, predstierala súcit.
Toto je znak závisti. Ak sa pozriete pozorne, môžete vidieť na tvári závistlivého úsmevu, skrytý, sotva viditeľný, nechutný... Závistlivý sa tak teší z bolesti niekoho iného, že svoju radosť jednoducho nemôže skryť. Nabáda vás, aby ste mu znova a znova hovorili o svojich problémoch: okradnutí, stratení zamestnania, rozišiel sa s milovanou osobou, niekto zomrel... Ale len čo zlé časy pominú, všetko sa vráti do svojich vlastných Miesta. Závistlivý človek vás opäť začne ohovárať, v duši vás nenávidieť, znášať túto svoju bolesť.
V ťažkostiach alebo smútku človek stráca ostražitosť a pokojne prijíma slová útechy a súcitu od závistlivca, aj keď všetko v jeho duši protestuje. To je dvojnásobná urážka, pretože chceme veriť, že to s nami človek myslí úprimne, ale nie, len sa teší z toho, že nás bolí!
Pôvodný článok je uverejnený tu: https://kabluk.me/psihologija/glavnyj-priznak-zavisti-kotoryj-vy-ne-zamechaete.html
