Závistlivci nás neustále prenasledujú. Akonáhle sa v našom živote stane niečo dobré, už sú tam, môžu znehodnotiť náš úspech, zosmiešniť nás, spôsobiť sebaľútosť. A vieš čo som pochopil? Závistlivci nám dokážu odpustiť to, čo sme dostali od rodičov. Môžu dokonca odpustiť to, čo sme dostali nejakou náhodou. A ak si niekto niečo privlastnil alebo ukradol, aj to odpustí! Ale ak dosiahnete úspech sami, vďaka tvrdej práci, inteligencii, talentu - určite vám to neodpustia!
Existuje taká závisť, najmocnejšia, čierna, schopná skutočne ublížiť. Prichádza od ľudí v podobe nenávisti, hnevu, hrubosti. Je nepríjemné zažiť to na sebe. Jedna vec je, keď sa ti v živote stalo niečo príjemné, človek sa z teba teší a povie, že žiarli, ale láskavo, t.j. biela závisť. Iná vec je, keď vás niekto z akéhokoľvek dôvodu začne nenávidieť pre váš úspech v práci, priateľstve, láske alebo čomkoľvek inom. Takí nie sú schopní radovať sa pre iných.
Čo si v takýchto chvíľach pomyslí závistlivci? Nechápe, prečo ste lepší ako ostatní, že máte také šťastie. Nemyslí si, že ste lepší ako on a všetci ostatní. Samozrejme, že si tak tvrdo pracoval, možno si málo spal a nejedol, aby si dosiahol to, čo si chcel, ale on sa ani nepokúsil o rozvoj a teraz nechápe, prečo ty a nie ho!
Bol príliš lenivý na prácu, no nikdy si to nepriznal. Nechcel sa pokúšať ísť dopredu. A teraz je jednoducho zavalený závistlivým jedom, pretože ste uspeli. Toto ti určite nikdy neodpustí.
Je jasné, keď ste niečo dostali, napríklad od príbuzných. Tu je to, samozrejme, závideniahodné, ale dá sa to vysvetliť. Šťastie je jednoduché a nič viac. No, alebo si dokázal každého oklamať, podviesť, niekde podviesť, tak máš šťastie. Ale on sám nie je závistlivec, to nedokáže, a preto musí žiť horšie, lebo je mu lepšie. Mávne nad tebou rukou, ako keby ti bol Boh sudcom, a upokojí sa.
Povedzme však, že pomocou vlastného úsilia sa vám podarilo dostať z chudoby, našetriť si na auto, zarobiť si na výlet v zahraničí, získať vysokú pozíciu, stretnúť dobrého človeka atď. - to znamená, že ste sa ukázali byť lepším závidieť. A priznať si to je veľmi ťažké, rovná sa to priznať si vlastnú lenivosť a zaostalosť, urážať, urážať a ťažko. Zostáva teda len hnevať sa, nenávidieť a závidieť.
Preto tí, ktorí boli schopní všetko dosiahnuť sami, sú nenávidení oveľa viac ako tí, ktorí to všetko získali náhodou. A takým ľuďom, s akýmsi jedom, závidia oveľa viac. Vieš čo ti poviem? Ak vám naozaj tak závidí - je to znak vášho skutočného úspechu! Ale, žiaľ, to nijako neuľahčuje.
Pravdepodobne je lepšie nehádať sa, keď vám začnú pripisovať bohatých príbuzných, ktorí vám poskytujú, alebo hovoria, že máte len šťastie. Tak sa aspoň upokojí nenávidiaci závistlivec, ktorý si zachová aj sebaúctu. Takže sa môžete vyhnúť špinavým fámam, kliatbám proti sebe, ohováraniu.
Okolo tých, ktorí všetko dosiahli sami, koluje toľko fám. Dokonca nemajú čas odhaľovať najrôznejšie zlé klebety, pretože musia pokračovať v práci, aby dosiahli ešte viac. Alebo možno jednoducho nereagujú na ohováranie, aby nečelili nebezpečnej a agresívnej závisti lenivcov! Pretože závistlivci nikdy neodpustia úspech, nikdy!
Pôvodný článok je uverejnený tu: https://kabluk.me/poleznoe/ljudi-ne-proshhajut-teh-kto-vsego-dobilsya-svoimi-silami.html
