Všetci na svoje polovičky tak trochu žiarlime, pretože nechceme, aby do nich zasahoval niekto iný. Veľa ľudí hovorí, že žiarlivosť nie je láska, či skôr láska, nie však k partnerovi, ale k sebe samému. A žiarlivosť je tiež majetníctvo, najmä ak nemá vôbec dôvod. Dnes hovoríme o takomto patologickom pocite. Čo ak je muž žiarlivý? Radovať sa alebo bežať bez obzretia sa späť?
Poznám ženy, ktoré partnerkina žiarlivosť veľmi teší, vnímajú ju práve ako lásku, cítia samú seba ako hodnotu, ktorú sa tak boja stratiť. Je to hanba, ak to muža vôbec nezaujíma, však?
Takže žiarlivosť sa dá rozdeliť na 2 časti.
- Patologické. Je spojená s paranojou. Tu na vás nebude len žiarliť, okrem všetkého ostatného bude mať aj iné zvraty. Kamaráti sa mu za chrbtom smejú, kolegovia si chcú sadnúť, stav je zlý, všetci naokolo ho chcú ponižovať, urážať, škodiť. Zvyčajne ide o nejaký druh sprisahania a aj vy ste so všetkými súčasne!
- Traumatické. A táto žiarlivosť, ktorá je ozvenou jeho minulosti. Povedzme, že ho žena podviedla v predchádzajúcom vzťahu. Alebo prichytil svoju matku s jej milencom v detstve, ktorý podľa toho podviedol svojho otca. Alebo vytiahol zo slučky kamaráta, ktorému dala pokyn klaksónom aj jeho manželka. Mimochodom, zranenia nemusia byť o zrade, ale o zničení dôvery.
Ale tá mierna žiarlivosť, ktorá vzniká v mužovi, keď s ním kráčate ruka v ruke a pozeráte sa na vás okoloidúci, alebo keď telefonujete s mužským kolegom a usmievate sa, to vôbec nie žiarlivosť. Ide o druh ochrany územia, ako napríklad: „Videl som čo, však? A teraz odtiahol ruky, ona je moja!" alebo "Nikomu ťa nedám." Toto nemá nič spoločné s predzáchvatovou žiarlivosťou. To možno považovať za normu!
Ak vás teda mužská žiarlivosť začne strašiť, je lepšie mu poradiť, aby sa obrátil na odborníka. Nie si psychiater, ale jeho milovaná žena. Prečo vás obviňuje zo zrady, ak ste na nič také ani nepomysleli? Prečo vás ponižuje svojou žiarlivosťou, hoci ste mu nikdy nedali dôvod? Netreba čakať, kým ťa uškrtí šnúrou od železa, opäť žiarliť na nejaký stĺp!
Treba pochopiť, že muž s traumatickou žiarlivosťou a samotný postihnutý sú stále rovnakí. Cíti sa zle sám zo seba. Môže dokonca pociťovať záchvaty paniky, je náchylný na afekty a stratu sebakontroly. Ale dokonale vie, ako ovládať svoju ženu. A vo všetkom! Všetko to začína zákazom ísť na párty s priateľmi. Ak mu ale dáte voľnú ruku a necháte sa ovládať, všetko sa hneď začne ešte horšie. „Vyhoď túto krátku sukňu“, „Odstráň tam niekoho zo svojich priateľov“, „Nehovor s tým“ atď.
Žiarlivosť traumatického človeka niekedy klesá, stáva sa adekvátnym, ale samotný dôvod nezmizne. A príčinou jeho utrpenia je strach. Bojí sa, že „budú opäť oklamané“, „všetky ženy sú také“, „podvedú aj mňa, ako všetky“.
Obmedzil vám okruh priateľov, je si istý, že vo vašej práci nie sú žiadni atraktívni muži, no zrazu cestou domov niekoho stretnete! A začne zvyšovať kontrolu, a ak odoláte, objavia sa záchvaty zúrivosti.
V tomto prípade treba muža priviesť k psychoterapeutovi. Nečakajte, že sa zmení, nemyslite si, že žiarlivosť je prejavom jeho lásky a zbožňovania k vám. Je to prejav jeho strachu a môže robiť aj hlúposti. Kým úprimne neuverí vo vašu lojalitu voči nemu, kým mu nepríde na to, že mužov na ulici nenachytáte kvôli tomu, že máš "sukňu až po zem, oči až po zem", ale pretože si si vybrala a miluješ len jeho samotného, je aj pre teba nebezpečné!
Čo si myslíš o žiarlivých ľuďoch? Mali by ste pred tým utiecť alebo sa radovať z prejavu jeho žiarlivosti?
Pôvodný článok je uverejnený tu: https://kabluk.me/psihologija/revnivyj-muzhchina-radovatsya-ili-bezhat.html
