Niektorí ľudia si myslia, že ak ryžujeme, škrob sa absorbuje do krvi a zmení sa na želé. A rovnako ako musíte ryžu namočiť, aby ste odstránili škrob. Potom bude ryža v bezpečí.
Na začiatku nemôžete škrob umyť z ryže. Pretože ryža je takmer úplne škrob. Ak vidíte ryžu, potom vidíte škrob. Škrob môžete z povrchu ryže zmyť a dokonca namočiť, ale stále musíte jesť škrob, pretože ryža je takmer výlučne škrob.
Poďme ďalej. Škrob sa neabsorbuje do nášho krvného obehu. V čreve sa rozloží na glukózu a až potom sa výsledná glukóza absorbuje do krvi. Škrob v krvi zvyčajne nepláva.
Keď škrob upcháva krv
Škrob bude plávať v krvi, ak sa do nej naleje vo forme roztoku. Existuje mnoho rôznych nádherných riešení, ktorými sa ľudia dočasne pokúšajú nahradiť krv. Tiež sa tam používa škrob. Predtým sa to robilo častejšie, ale potom sa nejako zastavili.
Roztoky škrobu veľmi dobre zadržiavajú vodu v krvnom obehu. Pokúsili sa ich použiť na silnú stratu krvi alebo šok, ale ukázalo sa, že to môže byť škodlivé. Škrob niekedy upchal obličky a oni odmietli pracovať.
Nakoniec to ponechalo škrobové riešenia armáde. Tam mladí a spočiatku veľmi zdraví ľudia strácajú krv na bojisku. Je pre nich dôležité udržať v krvnom obehu viac tekutín, aby neumreli v šoku. Mladé obličky sa so škrobom vyrovnávajú lepšie ako ktorýkoľvek občan v civilnom živote.
Na tému armády nám kedysi na Lekárskej univerzite porozprávali príbeh o tvrdej pšenici.
Príbeh pšenice durum
Bývam na území Altaja. Je to jeden z dvoch regiónov našej krajiny, kde sa v priemyselnom meradle pestovali vzácne odrody tvrdej pšenice.
Faktom je, že dobrá tvrdá pšenica potrebuje podnebie ako naše sibírske. Preto sa Kanada ukázala byť v tejto záležitosti svetovým trendom.
Tak mi bolo povedané, že v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, keď sa Američania ponorili do vojny vo Vietname, v Altaji sme pestovali vzácnu pšenicu, ktorá dokázala neuveriteľne efektívne zadržiavať vodu krv. No zachránilo to aj životy amerických vojakov. Naši predali všetky rezervy tejto pšenice militaristom a teraz ju nemáme. Počuli ste tento príbeh?
