Náš mozog je veľmi dobre ohraničený všetkou chémiou, ktorá pláva v krvi. Toto sa nazýva hematoencefalická bariéra.
V tejto bariére sú slabé miesta. Tam prenikajú do mozgu rôzne biologicky aktívne látky a niečo s tým robia. Zvyčajne sa to stane v hypotalame. O hypotalame sme sa už v téme bavili o regulácii telesnej teploty. Tam nám iná chémia zvýšila alebo znížila teplotu.
Z hľadiska regulácie chuti do jedla teda na hypotalamus pôsobia aj rôzne hormóny z krvi, napríklad inzulín a leptín. Toto je normálne.
Ukázalo sa, že žlčové kyseliny, ktoré sa produkujú v našej pečeni, plávajú v žlči a pomáhajú tráviť tuky, takže sa im tiež podarí dostať sa do nášho mozgu a odbiť sa chuť do jedla.
V téme sme sa už zaoberali žlčovými kyselinami o zlom trávení potravy a súhlasil s tým, že po trávení by sa žlčové kyseliny mali normálne absorbovať do krvi a vrátiť sa do pečene.
Trik spočíva v tom, že po absorpcii v čreve a skôr, ako sa dostane späť do pečene, sú žlčové kyseliny v krvi istý čas. S krvou plávajú k hypotalamu, prekonávajú hematoencefalickú bariéru a odrádzajú od nášho apetítu. To znamená, že pôsobia ako hormóny.
Najzaujímavejšie je, že tento prefíkaný prírodný mechanizmus funguje iba vtedy, keď človek nezneužíva tuk. Ak sa len začne prejedať, potom je narušená všetka táto jemná rovnováha s žlčovými kyselinami. Všetky žlčové kyseliny sú zamerané iba na trávenie potravy a ovplyvňujú už akýkoľvek apetít.
To znamená, že potvrdzuje skutočnosť, že ak začnete pravidelne jesť tučné jedlá, je veľmi ťažké s tým prestať.
