Existuje názor, že aterosklerotické plaky sa znižujú od hladu. Lekárska literatúra sa na to odvoláva zriedka, a ak sa tak stane, zvyčajne sa odkazuje na Nórov.
Do štyridsiatych rokov minulého storočia neustále stúpala miera úmrtnosti Nórov na srdcové choroby. Ale od roku 1940 začal náhle klesať. Možno, samozrejme, boli niektorí Nóri vo vojne pokosení a príčiny smrti sa zmenili, ale skutočnosť sa odohráva. Bolo to zvlášť viditeľné po roku 1945, keď počet infarktov opäť explodoval.
Predpokladá sa, že je to dané tým, že Nóri počas vojny jedli polovicu tuku a olej, ktorý jedli, sa často miešal so všetkými druhmi rybích olejov. No a samotná ryba sa musela jesť namiesto mäsa. Pred vojnou si Nóri dopriali 100 gramov rýb denne a počas vojny museli zjesť 300 gramov. Aby nehladovalo od hladu.
Tento prípad bol podrobne študovaný až začiatkom osemdesiatych rokov. Očití svedkovia boli stále nažive a vedci sa už veľa dozvedeli o ateroskleróze.
Hovoria, že oceánske ryby v množstve 600 - 900 gramov denne pôsobili na vtedajšie jadrá zhruba rovnako ako špeciálny liek, ktorý potláča priľnavosť krvných doštičiek v krvi.
Ja osobne by som toľko rýb nezniesol, ale japonskí rybári a ich rodiny jedli zhruba rovnako. Stále tam majú záznamy o dĺžke života.
Nóri v tom čase samozrejme jedli menej mlieka a masla, vedcom však bolo jasné, že ateroskleróza nemôže ustúpiť tak rýchlo. Nešlo teda o cholesterol.
Vedci rozhodli, že ak sa úmrtnosť na infarkt znížila už v prvom roku vojny, bolo to pravdepodobnejšie v dôsledku zrážania krvi.
Na jednej strane šialené množstvo rýb potlačilo proces adhézie krvných doštičiek, na druhej strane Na druhej strane nedostatok mliečnych výrobkov neumožňoval doštičkám prijímať mastné látky kyselina. Výhoda je dvojnásobná.
Tiež by som rád dodal, že ryby môžu byť dobrým zdrojom vápnika, takže Nóri bez mlieka tým veľa neutrpeli.
Stručne povedané, hlad môže byť pre aterosklerózu prospešný, ale nie vždy zjavným spôsobom. Takže hlavne pre tento biznis vám neodporúčam hladovať.
Počuli ste už také príbehy?
