Väčšina dospelých má opar. Akonáhle to vybrali, vírus sa dostal do nervových buniek.
Herpes je zakotvený v našej DNA a žije tam ako informácia. To znamená, že na našom pevnom disku doslova sedí ako počítačový vírus v podobe nehmotného ducha. Toto sú len informácie. Nemôžete to vystrihnúť z našich chromozómov. Zostane tam navždy.
Vírus niekedy vylezie z buniek a zmení sa na malý kúsok DNA zabalený v bielkovinovom obale. Ľudia rozdávajú takéto sladkosti všetkým naokolo. Ako Ježiško na Nový rok. Takto sa šíri infekcia.
Bod rozdelenia cukríkov nie je vždy viditeľný. Vírus môžeme šíriť úplne nepozorovane. Preto je väčšina svetovej populácie infikovaná oparom.
Hovoria, že opar sa dostal z Afriky. A stalo sa to niekde pred 300 až 5 000 rokmi. Teda celkom nedávno.
Herpes býval v opiciach, ale ako to už na africkom kontinente býva, miestni obyvatelia mu pomohli prekonať medzidruhovú bariéru. Ako HIV. Ten istý príbeh.
A potom boli zase obyvatelia afrického kontinentu pozvaní, aby sa odviezli do Ameriky, kde urobili to isté. Takto sa herpes vírus rozšíril po celej planéte.
Niečo, čo nás rozptýlilo... Takže herpes žije v nás a pravidelne sa ťahá až k miestu rozdávania darčekov. Zvyčajne na perách. Do bubliniek. Odtiaľ sa distribuuje všetkým. Niekedy je ťažké takýto darček odmietnuť.
Mnoho ľudí nemá rád svrbiace pľuzgiere na perách a chcú sa vírusu zbaviť. Ale to je nemožné. Vírus žije v našej hlave. Nedá sa tam dostať vatovým tampónom s alkoholom. A na perách nemá zmysel ho páliť. Nie je založený na bublinách.
Čím viac budete pľuzgiere fúkať, tým dlhšie vás budú bolieť. V jednoduchom prípade sa všeobecne neodporúča obťažovať. Prejde to samo. Len sa zdržte bozkávania.
