Azitromycín je najskôr klasifikovaný ako antibiotikum, ktoré dobre potlačuje takzvané atypické patogény - najrôznejšie chlamýdie, mykoplazmy a legionely.
Atypický (atypický) zápal pľúc je ťažšie odhaliteľný a ťažšie zvládnuteľný. Pôvodcovia týchto pneumónií sa dokážu skrývať vo vnútri buniek.
V určitom okamihu si všimli, že azitromycín má pri ťažkom zápale pľúc väčší úžitok, ako sa očakávalo. Začali premýšľať a hádať, až kým neprišli s tým, že azitromycín a podobné lieky z jeho makrolidovej skupiny majú takzvaný imunomodulačný účinok.
Vedecké štúdie zistili, že pôsobením makrolidov je v našich pľúcach menej interleukínov, ktoré napínajú imunitné bunky.
Mohlo by sa zdať, že je to zlé, pretože čím menej imunitných buniek, tým horšie funguje imunitný systém. Ale už sme sa dohodli, že zápal pľúc je impregnácia pľúc hnisom. No, hnis sú práve tie imunitné bunky, ktoré sa zahryznú do infekcie a zaplavia všetko okolo žieravinou.
Ak hovoríme o štiepke na prste, potom hnis štiepku vytlačí a možno si to ani nevšimneme. Ale pľúca sa zhoršujú. Dýchame pľúcami a ak je imunita príliš veľká vo vojne s infekciou, potom sa týmto hnisom doslova zadusíme. U starších ľudí so všetkými druhmi chronických vredov môže byť aj mierne tmavnutie v pľúcach sprevádzané dýchavičnosťou a môže viesť k otrave krvi.
A teraz sa ukázalo, že azitromycín spolu s ďalšími antibiotikami z makrolidovej skupiny nielenže dusí mikróby, ale aj mierne potláča príliš agresívnu imunitu. Výhoda je dvojnásobná a z nejakého dôvodu zomierajú starší ľudia s ťažkým zápalom pľúc menej často.
To všetko bolo známe už dávno, ale minulý rok sa japonskí vedci, ktorých si vážim, rozhodli prispôsobiť azitromycín na boj proti chrípke. Je to zvláštne, pretože azitromycín iba tlmí baktérie a nemá žiadny vplyv na vírusy. Ale Japonci veľmi odvážne experimentujú v medicíne a niekde našli myšlienku, že azitromycín pomôže.
V Japonsku zúrila chrípka a tamojší lekári chceli nový liek. Potom prišli Japonci so známym favipiravirom za 12-tisíc. Ale včas si uvedomili, že je to nejako toxické.
Potom sa japonskí vedci rozhodli chrípku rozdrviť azitromycínom. Tento prípad testovali v skúmavke, vírus tiež vložili do nosa laboratórnym myšiam.
Výsledky boli povzbudivé a Japonci tvrdili, že niekedy bude potrebné všetko skontrolovať na ľuďoch.
A tento rok sa prípad predstavil. Vypukla pandémia a vedci z celého sveta sa ponáhľali otráviť vírus rôznymi liekmi. Opäť si spomenuli na azitromycín a tiež ho uviedli do činnosti. Iba sa nič nestalo. Ľudia zomierali s azitromycínom alebo bez neho. Nepomohlo.
Skôr to vieme, čo nepomohlo. Ostatní to možno nevedia. Preto boli zvyšky azitromycínu z lekární vymetené. Bolo toho veľa. Azitromycín je najpopulárnejším antibiotikom na svete. Ale aj tak sa ho odvážili. Iba proti koronavírusu bol bezmocný.
Zlou správou je, že azitromycín nie je cukrík. Pôsobí na srdce tak, že zvyšuje riziko smrteľných porúch srdcového rytmu. Preto by bolo veľmi hlúpe prehltnúť ho bez konzultácie s lekárom.
Existuje celý zoznam liekov, vďaka ktorým je srdce zraniteľné. Azitromycín v ňom nezaberá prvé a ani posledné miesto. Môžete si nevedomky náhodne namiešať nebezpečnú kombináciu niekoľkých z týchto liekov.
Nerobte si prosím zásoby antibiotík! Skončí to zle.
