Atmaja nebol len osobným strážcom Shehzade Mustafy, ale aj priateľom a spoločníkom.
Keď panovník nariadil Mustafovi, aby sa objavil vo vojenskom stane, Atmaja nemohol šejzádu zachrániť, ale zložil prísahu, že Rustem Paša zaplatí za Mustafovu popravu vlastným životom.
Atmaja by túto prísahu dodržal už dávno, ale prisahal vernosť Bayezidovi. Šejzade zakázal Atmajovi dotýkať sa Rustema Pašu s tým, že ho nateraz potrebuje, ale potom, čo zasadne na trón, Rustem zaplatí celú sumu.
Ale nebolo mu súdené sedieť na Bajazidovom tróne, a keď si to Shehzade uvedomila, prepustil Atmaja a dal povolenie na vyrovnanie aj s Rustemom.
Atmaja pricestoval do hlavného mesta a stretol sa s Mihrimah. Bojovník neskrýval účel svojej návštevy pred svojou milenkou a povedal, že ak bude proti, tak ho nech hneď zabije.
Mihrimah už dávno snívala o zbavení sa svojho manžela, ale panovník jej nedovolil rozviesť sa s ním. Preto Mihrimah nielenže nezasahoval do bojovníka, ale mu aj pomáhal.
Mihrimah pozvala pašu do svojho paláca pod zámienkou, že deťom chýbal. Potom pustila Atmaja do paláca a odišla.
Rustem, vidiac nepriateľa, na neho vystrelil, ale Atmaja ešte stihol veľkovezírovi navliecť lano na krk a so slovami, aký Mustafa mu stiahol šnúrky okolo krku.
Vyčerpaný, ale s pocitom úspechu, sa Atmaja snaží opustiť palác, ale v ceste mu stojí strážca. Atmaja nie je schopný bojovať a za čo? Zaplatil svoj dlh a svoju prísahu splnil.
Mihrimakh nariaďuje vyčistiť palác zabitých strážcov a všetkým hovorí, že Rustem opustil tento svet od vodnateľnosti.