Väčšina ľudí radšej súdi druhých, pretože sa im len ťažko mydlí. Pravdepodobne, ak by bola napísaná kniha podľa mojich myšlienok alebo, nedajbože, bol natočený film, určite by som ju nečítal a nepozeral. Ale sú ľudia, ktorí sú tak verní svojim myšlienkam a nedovolia niekomu, aby myslel nie ako oni, ale inak. Akože, ak nie si so mnou, tak si proti mne?
Áno, nie všetci ľudia sú vhodní na komunikáciu s niekým. Podľa Michaila Žvaneckého existujú typy ľudí, ktorým je lepšie sa vyhnúť. Nechajte ich uvariť sa vo vlastnej kaši. Viete, s týmto názorom úplne súhlasím, nie každý je hoden podeliť sa s ním o svoje myšlienky, nápady, skúsenosti. Niektoré sú veľmi ťažké. Povedali ste im: „Som taký a taký ...“ a oni odpovedali: „Nie, to nie je potrebné, počúvajte, ako by malo“.
Od koho sa radšej držať ďalej!
Od ľudí so vzorovým myslením
Ako rozlíšiť mysliaceho človeka od človeka so stereotypným myslením? Veľmi jednoduché. Mysliaci človek, aj keď je veľmi bystrý, čítavý, vzdelaný, vždy bude pochybovať. Bude ticho, namiesto toho, aby svoj názor dokazoval penou na ústach. Nebude škandalizovať a niekomu niečo vnucovať, rešpektuje názory iných.
A čo človek so vzorovým myslením? On si naopak vždy bude obhajovať svoj pohľad, ktorý vôbec nie je jeho, niekde ho počul resp prečítaj si, dobre, alebo pozbieral niekde inde, a teraz sa považuje za múdreho, správneho a ostatné za toho, kto si myslí inak hlupáci.
Od ľudí s negatívnym myslením
Existuje kategória ľudí, ktorí sa veľmi radi sťažujú na svoj život. Problémy majú všade naokolo. Zlyhania, ale určite sa z nich dostanú a potom sa tam z neznámych príčin dostanú znova. Zamestnávatelia neplatia, priatelia si nevážia, tehly zo strechy im padajú len na hlavu, nepriatelia sú všade naokolo, všetci ich klamú, snažia sa ich využiť. Myslím, že na hlave je jednoznačne nejaký druh odchýlky. No, radi sa riadite negatívnymi myšlienkami o svojich problémoch, prosím! Prečo mučíte ostatných svojou negativitou?
Od ľudí, ktorí sa neustále chvália
Keď sa človek neúnavne chváli svojimi úspechmi, príjmom, vzhľadom, stáva sa ako kohút. Tu bol môj príbeh. Išiel som služobne do iného mesta a môj spoločník bol asi 60-ročný muž. Začal mi neúnavne rozprávať, aký je v mojom veku fešák, ako príťažlivo vyzerá. Začal naliehať, že za tie roky sa do neho určite zamilujem. Len som prikývol. Muž však možno nestačil. Vytiahol z pasu svoju starú fotku, ešte čiernobielu, a bol tam niekde po 30-ke.
Opäť začal trvať na tom, že tu vyzerá veľmi zvodne. Odpovedal som, že áno, bol to celkom zaujímavý človek. Slovo „bol“ ho však natoľko zaujalo, že sa mi rozhodol povedať, ako sa okolo neho vždy motali zástupy žien, ktoré sa ho pokúšali odtiahnuť do postele a ukradnúť mu srdce. A bol bystrý, bohatý a spoločenský, všetci ho zbožňovali a ja by som mala skoro ľutovať, že som sa narodila v nesprávny čas. Sotva som sa dostal na moju stanicu!
Od otravných a arogantných ľudí
Hoci sa hovorí, že arogancia je druhé šťastie, s tým by som polemizoval. Osobne ma drzí ľudia len odrádzajú, ale nijako ma neočarujú. S nimi dusno, nechutné, je tu akási španielska hanba. Ako sa dá rešpektovať a ako sa dá komunikovať s takýmito typmi? Nie, nechaj ich odísť.
Súhlasíte s názorom známeho satirika?
Pôvodný článok je uverejnený tu: https://kabluk.me/psihologija/s-kem-ne-sovetoval-obshhatsya-mihail-zhvaneckij.html
