Všetci vieme, čo je to zrada, pretože sme to zažili veľakrát. Zvyčajne, keď hovoria o zrade priateľov, kolegov, príbuzných, je to bolestivé, urážlivé, vo všeobecnosti nával emócií. Čo sa týka zrady, nezdá sa, že by išlo o niečo strašné. A vo všeobecnosti sa to deje potichu a nepostrehnuteľne, ale následky môžu byť potom veľmi bolestivé.
Predstavte si. Vaše telo si pýta liečbu, starostlivosť, oddych, no vy mu to nedoprajete. Vždy máte na práci niečo dôležitejšie. Tak prečo sa potom čudujete, keď niečo prestane fungovať?
Alebo svoje pocity. Signalizujú vám, že sa s určitým človekom necítite dobre, že musíte zmeniť svoj život, že sa musíte pohnúť iným smerom. A opäť všetko ignorujete, pretože „je to potrebné“, „musí“, „je to tak správne“. Jedného dňa si uvedomíš, že si musel počúvať sám seba, ale už bude neskoro.
Toto je sebazrada. Neustále sa drvíme nejakými postojmi, strachmi, zákazmi. Bojíme sa nepochopenia, bojíme sa samoty, bojíme sa, že nás budú súdiť, bojíme sa niekoho naštvať alebo dokonca otráviť život. Bojíme sa zradiť druhých, ale nebojíme sa sami seba. Áno, zrada môže byť aj v tom, že sa budujeme z toho, kým nie sme, čím popierame svoju podstatu. Radšej sme dokonalí ako živí.
A tak sa to deje každý deň, nepočúvame samých seba, nepočujeme svoje potreby a túžby, v dôsledku toho zažívame nespokojnosť s vlastným životom, so sebou samým.
Prečo za nás rozhodujú iní? Prečo súhlasíme s tým, čo nechceme, ak to má s nami myslieť len dobre? Prečo chceme byť dobrí k tým, ktorí si o nás utierajú nohy? Ako veľmi sa môžete prezradiť?
Ak si zrazu uvedomíte, že máte nejaké ťažkosti v práci, v komunikácii, v osobnom živote, zamyslite sa nad tým, či ste sa nejakým spôsobom nezradili? Ak je zradený, tak prečo? Teraz platíte cenu, ale naozaj to stojí za to?
Myslím si, že človek je nešťastný z jediného dôvodu – pretože sa prezrádza. Ignoruje dúšky v oblasti srdca, pokračuje vo fajčení a dostane infarkt. Naďalej žije s nemilovanou osobou, je zradená. Naďalej pracuje tam, kde sa mu nepáči, dostáva od kolegov neúctu a peniaze mu pretekajú pomedzi prsty. Naďalej sa usmieva na toho, koho nenávidí, dostáva od neho za chrbtom klebety.
Pochopte, nemôžete predstierať, nemôžete byť neúprimní k ostatným a k sebe. Nemusíte robiť všetko správne, pretože nestačí robiť to správne, musíte byť na to aj pripravení. To, že sa teraz pre niečo obetujete, prešľapujete, vám šťastie neprinesie, aj keď dosiahnete svoj cieľ.
Bez ohľadu na okolnosti v živote, bez ohľadu na to, kto vám ubližuje, bez ohľadu na to, kto vás zradí, bez ohľadu na to, aké ťažké to je, raz a navždy si vytvorte zvyk byť len s tými, ktorí vás potrebujú. čo sa ti páči, nelez do cudzieho života, ak ťa nezavolajú, nepomáhaj, ak sa ťa nepýtajú, never, ak ťa už oklamali, nečakaj na niečo odtiaľ, odkiaľ nikdy nič nebolo prišiel! Nenechaj si tých, ktorí od teba utekajú, nikomu sa nevnucuj, ak nie si milovaný. Neprezrádzajte sa. Si pre seba ten najcennejší človek! Tak, ako sa milujete, nikto na planéte vás nebude milovať!
Teraz môže byť pre vás ťažké uvedomiť si pravdivosť týchto slov, ale verím, že raz všetko pochopíte!
Pôvodný článok je uverejnený tu: https://kabluk.me/psihologija/predat-sebya-eto-tozhe-predatelstvo.html
