Všetci sme živí ľudia, s vlastnými charakterovými vlastnosťami, s vlastnými zásadami, pocitmi, túžbami. A veľmi zriedka si niekto myslí, že by mohol uraziť milovaného človeka. Nemyslíme si, že naše správanie alebo slová môžu niekoho veľmi zraniť, veríme, že pravda je na našej strane a máme právo robiť to, čo robíme. Tiež som ublížil mnohým ľuďom, ale vždy som sa snažil činiť pokánie. Nie preto, aby sa obnovil vzťah, ale preto, aby mi ten človek jednoducho odpustil.
A podobne to bolo aj so mnou. Urazili ma, veľmi mi ublížili. A bolo ťažké odpustiť. Áno, nechcel som nikomu odpustiť. Bol som zranený, bol som urazený, išiel som plakať do kúta, potom som sa hneval, nenávidel, týral som sa. Odpustiť človeku, ktorý narobil veľa bolesti, je niekedy neskutočne ťažké, ale je to nevyhnutné, jednoducho preto, aby ste sa oslobodili od tohto pocitu bolesti, ktorý je tak dlho zakorenený vo vnútri.
Je veľmi ťažké dôverovať človeku, ktorý zradil a ublížil. Je ťažké ho znova milovať, či dokonca sa k nemu správať dobre. Zdá sa, že si to nezaslúžil, že teraz musí navždy zostať v Judášovi, že ho musí hrýzť svedomie, dohnať bumerang. V niekoľkých minútach sa mi hlavou preháňajú ťažké myšlienky s tragickým koncom. Je však dôležité naučiť sa ľuďom odpúšťať. Nie preto, aby ste zlepšili vzťahy, ale preto, aby ste sa jednoducho oslobodili a pokojne dýchali. Aby ste sa netrápili negatívnymi myšlienkami, aby ste sa netrápili myšlienkami: „prečo to potrebujem“. Je to zložité, ale aj tak to stojí za pokus.
Niekedy sú k nám ľudia veľmi krutí, vedia ublížiť skutkom aj slovami. A potom sa nám zdá, že robia niečo neodpustiteľné. Ale musíte ísť ďalej, napredovať, a preto musíte odpustiť.
Pred niekoľkými rokmi som mal niečo, o čom som si myslel, že sú veľmi dobrí priatelia. Dlho sme boli kamaráti, všade sme boli spolu, no potom sa niečo zmenilo. Zradili ma. Mohli robiť zlé veci za mojím chrbtom alebo priamo predo mnou, ohovárať ma, ubližovať mi slovami, mohli ma ponižovať a urážať. A vtedy som videl, že im to bolo úplne jedno, dokonca neľutovali, že mi ublížili. A ja som týchto ľudí tak milovala, veľmi som si vážila priateľstvo s nimi a naozaj som chcela zachrániť náš vzťah. Je jasné, že to vo všeobecnosti nebolo možné.
V jednej chvíli som si zrazu pomyslel, prečo s týmito ľuďmi vôbec komunikujem. Správam sa k nim dobre, milujem ich, vážim si každého z nich, ale oni sa ku mne správajú tak škaredo. Bolelo ma to, ale našla som v sebe silu a jednoducho som sa od nich odtrhla a rozhodla som sa, že také priateľstvo už nepotrebujem.
A samozrejme nikto z mojich priateľov nechápal moje správanie. Bol som taký nahnevaný, keď mi jeden z nich napísal alebo zavolal. Začal som sa hádať, utriedil som si veci, snažil som sa im strkať nos do ich správania, dokázať, že sa mýlia, pretože ma to veľmi urazilo. A potom som sa zrazu rozhodol, že sa už nemôžem takto mučiť, ale stal som sa naozaj paranoidným. Nikto z mojich priateľov nemyslel na moju bolesť alebo na mňa vo všeobecnosti a ja som si pamätal, čo robili denne, každú hodinu. A rozhodol som sa im odpustiť.
Tiež nie som dokonalý človek. Tiež sa mýlim a s najväčšou pravdepodobnosťou, bez toho, aby som si to uvedomoval, niekomu ubližujem. Vžil som sa do ich kože a dokázal som im odpustiť. Bolo to moje rozhodnutie a neurobil som ho pre svojich priateľov, ale pre svoj vlastný pokoj.
A snažíte sa odpustiť tým, ktorí vám ublížili. Nie preto, aby sa obnovil vzťah s človekom, hoci aj to môže byť. Ale s najväčšou pravdepodobnosťou nie je bezpečné komunikovať s osobou, ktorá je schopná zlých skutkov alebo slov adresovaných vám. Áno, musíte chrániť seba a svoj osobný priestor. Ale musíte tiež odpustiť, aby ste sa oslobodili od svojej bolesti a ísť ďalej, žiť bez urážky a slobodne!
Pôvodný článok je uverejnený tu: https://kabluk.me/psihologija/vazhno-nauchitsya-proshhat-teh-ljudej-kotorye-sdelali-vam-bolno.html
