Túto mačku priniesli na veterinárnu kliniku muž a žena. Veterinár upriamil svoju pozornosť na úžasnú strieborno-mramorovú farbu zvieraťa a očarujúce veľké jasne modré oči. Nebolo možné spustiť oči z nového nadýchaného pacienta.
„Aké krásne dievčatko, vyzerá len na 5-6 mesiacov,“ obrátil sa k páru doktor Pavel.
- Áno ty! Ani nevieme koľko má rokov. Vyzdvihli sme ju v lese, keď sme sa prechádzali, ani nevieme, ako tam skončila, “odpovedala žena.
„Ach,“ povzdychol si doktor, „to znamená ďalší nálezca. Chceli by ste si túto krásu zachovať?
- Ako to myslíš, naše podmienky to nedovoľujú, - odpovedal muž, - stále si prenajímame byt a domáca pani hneď varovala, že pred akýmikoľvek zvieratami v jej dome. Dokonca sme vypracovali zmluvu... Alebo možno ju možno niekde priložiť? Bolo nám jej tak ľúto, nevedeli sme, kam ju vziať, a tak sme sa rozhodli, že sa musíme uistiť, že je zdravá ...
"Tak teda," povedal doktor, "dovoľte mi teraz urobiť vyšetrenie."
Ukázalo sa, že mačka bola absolútne zdravá, len veľmi vychudnutá. Zdá sa, že strávila niekoľko dní v lese a keby ju odtiaľ nikto nezobral, možno ešte pár dní a bola by preč.
- Vieš čo? Nechajte ju tu, - usmial sa doktor.
- Čo je pravda? Žena si s úľavou a šťastím v očiach povzdychla a potom sa pozrela na svojho manžela. Smutne sa pozrel na krásavicu.
„Áno, nebojte sa, mám miesto tu v nemocnici našej kliniky,“ upokojil pár veterinár, „zatiaľ sa o ňu postarám a zároveň budem hľadať jej majiteľov.
"Môžeme jej nechať peniaze?" spýtal sa muž.
„Charita je tu vždy vítaná,“ odpovedal veterinár, „pretože mnohé domáce zvieratá potrebujú pomoc.
Dvojica nechala na klinike poriadne veľký účet a zapísali si aj telefónne čísla, pretože veľmi chceli vedieť, ako dopadne osud tohto luxusného dievčaťa v budúcnosti.
Pavel pracuje ako veterinár už viac ako 12 rokov. A jeho rukami prešlo značné množstvo pacientov s chvostom. Čo sa týka tejto mladej mačky, pripomenula Pavlovi jednu príhodu. Asi pred 10 rokmi priniesli majitelia na veterinárnu kliniku mačku. Bol to veľmi pekný silver merle s veľkými modrými očami. Manželia chceli od lekára, aby ich zvieratko uspával, vekom začal popri podnose prechádzať a otcovi rodiny sa to nepáčilo. Jeho žena sa neodvážila protirečiť, len previnilo skrývala oči. A kocúr mlčky hľadel Pavlovi do očí. Koľko pocitov a emócií bolo v tom pohľade, koľko bolesti a smútku. Potom Pavol nemohol splniť vôľu majiteľov:
– Viete, máme tu dobrovoľníka, ktorý sa práve o takéto mačky stará. Navrhujem, aby ste jednoducho napísali odmietnutie zvieraťa, ako je všetko oficiálne, a ja ho odovzdám do správnych a spoľahlivých rúk.
Majitelia sa na seba pozreli a súhlasne prikývli. A Pavel si vzdychol, mačku nebolo kam dať, dobrovoľníka nebolo, len toho chudáka bolo veľmi ľúto. V ten istý večer sa Murzik, tak sa volal starý kocúr, nasťahoval k Pavlovi a žil s ním ďalšie 4 roky. Vtedy sa Pavel presvedčil, že mačky vedia milovať a že sú to vďačné, inteligentné zvieratá. Murzik ho neopúšťal, spal s ním v posteli, jedol s ním v rovnakom čase, sedel s ním pri televízii, sprevádzal ho a stretával sa s ním z práce na chodbe, neustále mrmlal, liezol mu do tváre, aby sa pobozkal. A vďaka starostlivosti a užívaným liekom som nikdy neprešiel cez podnos!
Keď mačka zomrela, Pavel plakal a veľmi sa trápil. A sám sa pevne rozhodol, že takýchto nájdených už si domov nikdy nezoberie. Ale táto mačka, ktorú mu na kliniku priviedol pár, opäť roztopila jeho srdce. A Paul si hneď uvedomil, že si ju vezme k sebe domov.
Nosil ju v nosiči a doma ju zobral na ruky a silno objal. A mačiatko ho v reakcii schmatlo, ako najlepšie vedela, svojimi labkami a láskyplne pradilo. Uvedomila si, že je milovaná, a tiež vie, ako milovať. Veď mačky naozaj vedia milovať!
Pôvodný článok je uverejnený tu: https://kabluk.me/poleznoe/koshki-tozhe-umejut-ljubit.html
