Po strate dieťaťa stratila Hatice rozum. Nezniesla pomyslenie, že zabila vlastné dieťa. Ibrahim sa snažil dámu všetkými možnými spôsobmi podporovať, no Hatice v tom čase podporu svojho manžela nepotrebovala. Hatice obvinila Ibrahima zo smrti svojho syna, pretože verila, že na ich rodinu zoslal kliatbu umiestnením modly do záhrady.
Valide je znepokojená stavom svojej dcéry, rozhodne sa ju dočasne vziať do paláca v Edirne a nechať Ibrahima, aby zažil ich spoločný smútok sám.
Na príkaz Valide by mal Nigar-kalfa v neprítomnosti Hatice pomôcť Ibrahimovi.
Nigar si už dávno uvedomila, že je do Pashu zamilovaná, a každým dňom bolo pre ňu čoraz ťažšie skrývať svoje city.
V noci, keď Ibrahim spal, Nigar neodolala a vošla do jeho komnát. Keď sa Nigar priblížila k spiacemu Ibrahimovi, rozhodla sa narovnať prikrývku. Ibrahim, zvyknutý byť stále v strehu, sa náhle otočil a chytil Kalfu za ruku.
Pri pohľade do Nigariných očí si ju Ibrahim pritiahne k sebe a podľahne návalu vášne.
Pre Nigar to bola dlho očakávaná a vytúžená noc s milovanou osobou, no ráno prišlo sklamanie. Ibrahim, ktorý sa prebudí a uvidí Kalfu vedľa seba, nariadi zabudnúť na všetko, čo sa medzi nimi v tú noc stalo, a potom ho vyženie z jeho komnát a von z paláca.
Valide sa podarilo vyškrtnúť Nigar zo zoznamu výdavkov, takže teraz nemohla zostať v paláci Topkapı, pretože odteraz patrila do Ibrahimovho paláca. Ale ani tam to nebolo treba.
Syumbul, ktorý nevie, čo má robiť s Nigar, ide za Ibrahimom po radu. Paša však Kalfu vo svojom paláci vidieť nechcel. A keďže nemôže zostať v sultánovom paláci, prikáže poslať Nigar do starého paláca a vydať sa.
Ibrahim sa snažil zabudnúť na noc strávenú s Nigar, no v jeho pamäti sa znova a znova vynárali vášnivé chvíle.