„Moje drahé dievča, keby si vedela, ako veľmi ťa milujem! Všetky moje myšlienky sú len o tebe, naozaj chcem, aby si bol skutočne šťastný. Ale život je taký ťažký a bude pred vami veľa skúšok, ktorými budete musieť prejsť sami, aby ste sa stali silnejšími.
Odpusť mi, maličký, že som ti dal silné srdce. Bude ti trvať veľa rokov, kým pochopíš, že nie každý ťa bude milovať. Zostanú jazvy, ale tvoje silné srdce ti nedovolí vzdať sa!
Vidím, aký si milý. V niektorých momentoch si taký nevinný, bystrý, si otvorený svetu, miluješ všetkých naokolo, v ľuďoch vidíš len dobro. Bolí ma pomyslieť na to, ako sa zmeníš, keď si zrazu uvedomíš, že si bol použitý. Budete rovnakí, budete rovnako milí, dôverčiví, milujúci?
Prosím, drahá, odpusť mi, že som po mne zdedil nezištnú lásku k druhým, aj ty, ako ja, vidíš v ľuďoch to dobré. Aj tí, ktorí si to vôbec nezaslúžia.
Teraz si ešte dieťa. Na všetko sa pozeráte so záujmom, zbožňujete svoj život, tešíte sa z každého okamihu. Ani si neviete predstaviť, že svet je plný zla, plný nebezpečenstiev a bolesti. Naozaj nechcem, aby ste to museli riešiť, ale určite sa tomu nedá vyhnúť. A najhoršie je, že ľudia, ktorých silne a skutočne milujete, spôsobia bolesť!
Chcel by som vložiť do vášho srdca a do vašej hlavy všetky lekcie, ktoré som sa v živote naučil, ale bohužiaľ to nie je možné. Vy sami musíte získať skúsenosti, vy sami musíte všetkému rozumieť. Aj keď vám budem každý deň rozprávať o tom, aký je svet krutý, koľko zlých ľudí je okolo, hovoriť o pravde života, moja skúsenosť sa stále nestane vašou.
Teraz tak hlboko cítite všetko, čo sa vám deje. Čoskoro však pocítite nielen čaro celého sveta, ale aj jeho bolesť. Budem dúfať, že jedného dňa pochopíš, že to nie je bremeno, je to tvoj dar hlboko cítiť.
Viem, že mnohí rodičia sú veľmi šťastní, že ich deti sú ako oni, ale naopak, musím vás len poprosiť o odpustenie. Pretože teraz sa v tebe vidím z detstva. Ten istý veselý, dôverčivý, nevinný človiečik, ktorý chce robiť dobro druhým, ktorému záleží na iných, ktorý robí dobré skutky. Viem, že toto všetko potom prerastie do tvojej sily, no najprv budeš musieť zažiť veľa bolesti. Prosím ťa o odpustenie, moja drahá dcéra!
Slnko moje, pomáhaš mi zabudnúť na bolesť, učíš ma opäť si užívať život, nestratiť odvahu, ak sa stane niečo zlé. V detstve si mi taký podobný a som na teba hrdý, tvoju láskavosť, úprimnosť, vyžarovanie!
Zlatko moje, vieš odpustiť aj mne, pretože nie som dokonalý a niekedy sa môžem mýliť. Z toho sa cítim zranený a zahanbený. Veď ako môžeš uraziť také čisté dieťa. Už ste sa naučili brániť svoje potreby, brániť sa. Aj teraz si múdrejší a múdrejší ako ja, pretože dávaš ľuďom druhú šancu, vidíš v iných to dobré, si si istý, že si zaslúžia odpustenie. Zdá sa, že si oveľa lepšie pripravený na stretnutie s týmto svetom, jedného dňa ti narastú krídla, ktoré sa naučíš používať!
Nie som dokonalá mama, nikdy som si o sebe tak nemyslela. Ale ak si ma vybral, zaslúžim si to. Za to vám veľmi pekne ďakujem! Som naozaj hrdý, že si moja dcéra!
Moja zlatá princezná, viem, že aj tvoje srdce jedného dňa pukne, ale som si istý, že môžeš zmeniť svet. Pretože ste neskutočne žiariaci, osvetľujete svojim svetlom všetko naokolo. Hlavná vec je nemeniť sa, nezlomiť sa, ísť vpred.
Časom si uvedomíte, že žiadna mágia neexistuje, ale naozaj chcem, aby ste aj tak naďalej verili v nemožné. Ako by som si prial, aby sa zastavil čas a ty si mohol byť dlhšie dieťaťom. Aby sme mohli byť spolu, aby som ťa mohol chrániť pred zlým svetom, aby si mi dovolil sa o teba starať. Ale toto je nemožné…
Ľúbim ťa, maličká moja. Si veľmi ako ja. Možno raz budeš chcieť mne a celému svetu ukázať, že si úplne iný, že vôbec nie si ako ja. Prijmem to, ale aj tak pre mňa zostaneš moja zlatá, moja milovaná dcéra. A vždy budem na teba hrdý, moja princezná!“
Pôvodný článok je uverejnený tu: https://kabluk.me/poleznoe/pismo-ot-materi-k-docheri.html
