V záujme života sultána Suleimana bol Ibrahim pripravený obetovať svoj vlastný život. Vedel, že panovník s ním zaobchádza ako s bratom a spoločníkom. Ale nezabudol, že v tejto krajine a v rodine padišáha je len otrokom.
Ibrahim sa snažil dodržiavať zákony osmanského štátu, no nedokázal ovládať svoje srdce. Ibrahim sa zamiluje do padišovej sestry a je prekvapený, keď si uvedomí, že jeho city sú vzájomné. Ibrahim však tiež pochopil, že Suleiman sa nikdy nevzdá svojej milovanej mladšej sestry, úbohej otrokyne. Preto sa Ibrahim uspokojil s krátkymi stretnutiami s milenkou a tajnou korešpondenciou.
Medzitým Suleiman odvolá Piriho Pašu z funkcie veľkovezíra a rozhodne sa o tom povedať Ibrahimovi. Keď Suleiman vstúpi do Ibrahimovej kancelárie, nájde na svojom stole list s čiarami lásky. Suleiman si uvedomuje, že Ibrahimovo srdce je roztrhané na kusy. Je medzi nebom a peklom. Je beznádejne zamilovaný. Ale komu?
Suleiman prikáže strážam, aby k nemu priviedli strážcu komôr.
Medzitým Ibrahim v sultánovej záhrade prisahal Khatiji, že nájde cestu von a nedovolí jej vydať sa za nemilovaného.
Stráže chytia Ibrahima a vedú ho do sultánových komnát. Ibrahim je bezradný. Nechápe, čo urobil a prečo sa na neho sultán hnevá.
Suleiman, ktorý berie do rúk dýku, pristúpi ku kľačiacemu Ibrahimovi a ponúkne mu, že si vyberie: dýku alebo pečať. Ibrahim je bezradný. Nedokáže pochopiť, čo od neho pán chce.
Suleiman na hrote dýky podáva Ibrahimovi pečať a hovorí, že teraz je veľkovezír – po sultánovi najdôležitejšia osoba v štáte.
Zmätený Ibrahim berie pečať a ďakuje padišovi. Stále však nechápe, prečo mu padišáh dal pečať takým nezvyčajným spôsobom.
Suleiman zablahoželá pašovi k jeho novému vymenovaniu a vysvetľuje, že týmto spôsobom mu pripomenul, že by to tak mohlo byť.
