Ľudia sa v poslednej dobe veľmi hnevajú. Úplne zabudli, čo je láskavosť, že treba pomáhať tým, ktorí to potrebujú, že treba robiť dobré skutky. Dookola krutosť, bolesť, hnev. Ale práve láskavé skutky z nás robia ľudí, robia nás veľmi šťastnými.
Príbeh, ktorý budem rozprávať, sa s najväčšou pravdepodobnosťou odohráva na dennej báze a v rôznych mestách. Možno ste to urobili aj vy. Sám som videl, ako z toho niektorí blogeri na internete spravia celú show. No je to ich vec – robiť dobré skutky len tak, alebo na kameru. Možno len chcú, aby sa ľudia zobudili a robili to, čo oni.
Jedno ráno som si teda išiel urobiť raňajky a zistil som, že nemám vôbec chlieb. Obchod je neďaleko, vonku je pekné počasie, obliekol som si ľahkú bundu, tenisky, schmatol peňaženku a utekal do supermarketu. Chcel som si večer kúpiť chlieb, ale úplne som zabudol, lebo bolo veľa práce.
Obišiel som obchod, vybral som si chlieb, schmatol som ďalšiu škatuľu s obľúbeným čajom a išiel som k pokladni. Babička stála v rade predo mnou. Všimol som si ju ešte skôr. Dlho stála pri potravinách, potom niečo dala do košíka, vyzerala zmätene. Takže prišla na rad babka. Mala minimálnu sadu produktov - malý kartón mlieka, lacné cestoviny a samé lacné sladkosti. Keď prišiel čas zaplatiť, babička podala predávajúcemu drobné do dlane. Predajca však po spočítaní všetkého povedal, že babička nemá dosť na zaplatenie.
Aký žalostný pohľad sa babička na tieto produkty pozerala, niečo musela nechať, na všetko nebolo dosť. Srdce mi kleslo, priam k slzám, úprimne! Babke som povedala, že jej nákup zaplatím a pri pokladni som si zobrala aj sušienky, čaj, konzervu duseného mäsa, pakt kondenzovaného mlieka - no, vždy sú akcie. Babička bola z tejto situácie v rozpakoch, ale ubezpečil som ju, že je všetko v poriadku a pomoc netreba odmietať.
Zaplatil som za nákupy starej mamy, chlieb a kávu a išiel som k východu. A starká prišla ku mne a so slzami v očiach začala hovoriť, aká je vďačná. Dal som jej ešte nejaké peniaze a povedal som jej, aby ich minula na potraviny pre seba. V tej chvíli som nebol na svoj čin hrdý. Bolo mi veľmi ťažko na duši. Na svete je toľko starých ľudí, ktorí nemajú dosť peňazí ani na štandardnú sadu produktov. A koľkí z nás, ktorí stojíme a vyberáme v obchodoch, „čo by som si kúpila“. Prečo sa nedá aspoň občas pomôcť znevýhodneným? Možno to starým ľuďom netreba, možno deťom na niečo nebude stačiť.
Zmenilo by vás to, keby ste minuli pár stoviek na osobu, ktorá to naozaj potrebuje? Nie je tou najlepšou odmenou za váš čin pochopenie, že ste mohli aspoň niekomu pomôcť? V obchodoch je veľa babičiek, ktoré predávajú niečo zo záhrady, prečo si od nich niečo nekúpiť a pridať trochu navrch? Prečo nebyť láskavejší?
A viete, keď som pomáhal babke, keď stála takmer so slzami v očiach a ďakovala mi za to, bolo to pre mňa ťažké. Ale potom to všetko vystriedalo nejaké šťastie. Áno, z obchodu som odišiel šťastný človek! Ukazuje sa, že je také skvelé pomáhať ľuďom. A potom som doma zjedol chlebíky, zapil ich kávou a spomenul som si, ako sa na mňa babka pozerala a ako sa jej leskli oči. A moja duša žiarila!
Pôvodný článok je uverejnený tu: https://kabluk.me/psihologija/zashla-v-magazin-kupit-sebe-hleba-a-vyshla-schastlivym-chelovekom.html
