Čoraz častejšie môžete počuť poriadne nepríjemné príbehy o tom, ako deti zabúdali na svojich rodičov. Akí sú nevďační, nehanební, zlí. Ale tí, ktorí boli vo svojej rodine vždy dobrí, si ani nemyslia, že rodičia môžu za to, že ich dospelé deti s nimi nechcú vôbec komunikovať. Tu je príbeh zo života a snažte sa nesúdiť naraz, ale pochopiť.
„Nevďačná“ je slovo, ktoré Oksana zvykne počuť vo svojom príhovore. A to všetko preto, že so svojou matkou vôbec neudržiava kontakt. Všetky dcéry a synovia každý rok prajú svojim mamám ku Dňu matiek. K tomuto sviatku sú všetky sociálne siete plné gratulácií, všetky časopisy sú plné vyznaní lásky mamám. No, ako nezablahoželať svojej mame k tomuto dňu? Oksana to nerobí, pretože verí: jej matka zmenila jej život na skutočné peklo.
Fyzicky Oksanina matka nikdy netrestala. Vždy bolo pre ňu dôležité, čo o nej ľudia hovorili, a tak sa správala múdrejšie. Dcéru takmer mesiace takmer nevnímala a na verejnosti z celej sily ukazovala, že majú úžasnú rodinu. Teraz to matka popiera a tvrdí, že k svojim deťom a vnúčatám sa vždy správala rovnako. A viní Oksanu, že si to všetko vymyslela naschvál.
Oksana teraz trpí. Nechápe, prečo sa spoločnosť domnieva, že každá žena, ktorá porodila dieťa, ho automaticky začne milovať a vie túto svoju lásku prejaviť. Práve kvôli tomuto výroku oveľa viac trpia deti, ktoré ich matky nemilujú. Nie sú obklopené materinským teplom a láskou, cítia sa chybné, snažia sa pochopiť, prečo nie sú milované tak, ako to všetci hovoria. Ale stále nenachádzajú odpoveď. V spoločnosti, kde vládnu stereotypy, je veľmi ťažké dokázať, že ste normálni, že ste obeťou.
Toxická matka, matka, ktorá nevie dieťaťu prejaviť lásku alebo ho úprimne nemiluje, v spoločnosti môže byť taká očarujúca, milá, sladká, že všetci naokolo budú, samozrejme, zmätení, prečo sa k nej tak správajú deti.
Medzitým deti, ktoré vyrastali bez materinskej lásky, nemôžu ani žiadať o podporu. Pretože v prítomnosti cudzích ľudí môžu byť matky nežné a starostlivé, dokonca z ich pier počuť slová lásky a podpory. A deti začnú veriť, že je to všetko úprimné, prebleskne myšlienka, že matka sa stále zamilovala, prijala. Až potom všetko začína odznova: ignorovanie, kritika s či bez, manipulácia, ponižovanie.
Takéto matky možno nazvať talentovanými herečkami. Na verejnosti hrajú rolu milujúcej matky, hrajú rolu obete. A všetci naokolo si myslia, že sú to deti také nevďačné, lebo nikto nevie, čo sa deje za stenami bytu.
Neodsudzujte ľudí, ktorí nekomunikujú so svojimi matkami. Pravdepodobne títo ľudia vyrastali bez starostlivosti a lásky, ktorých iní môžu mať hojnosť. Netreba súdiť a nálepkovať. Verte mi, aj tak sa im to veľmi nedarí. Boli zbavení materinskej lásky, nevideli podporu od matiek, bolia!
Oksana pod tlakom spoločnosti a stereotypov občas komunikuje so svojou matkou, no stretnutia sa snaží minimalizovať. Nevadí jej, že jej deti komunikujú s babičkou, volajú jej na prázdniny, chodia na návštevu. Ale od mamy už nečaká prejav lásky a náklonnosti. Veľa času chodí k psychológovi, snaží sa vyčistiť si traumy a pochopiť, prečo sa to v jej živote tak stalo. Už dlho sa snaží zahojiť svoje rany.
Neodsudzujte ľudí, ktorí nechcú komunikovať so svojimi rodičmi. Nenazývajte ich nevďačnými. Zdá sa vám, že ten človek bol šťastný, oblečený, obutý, dobre živený a jeho matka bola vždy priateľská, milá, očarujúca. Ale nemôžete vedieť, čo sa v rodine skutočne dialo. Neodsudzujte človeka, ktorý nemôže hovoriť o svojej matke bez lásky a úcty, nie je to jeho chyba. Naopak, vyrastal bez starostlivosti a lásky, ktorých mali iní hojnosť.
Pôvodný článok je uverejnený tu: https://kabluk.me/zhizn/pochemu-vzroslye-deti-ne-hotyat-obshhatsya-s-materyami.html
