Podľa mňa sa tento slogan objavil už dávno. „Ako naše staré mamy schudli“.
Poviem vám o tom, ako moja stará mama z matkinej strany schudla. Babička sa narodila v roku 1927.
Niekde v roku 1935, keď mala moja stará mama 8 rokov, ju poslali zo slávneho sovietskeho mesta Barnaul do dediny. Pretože v meste nebolo čo jesť. Teda aspoň babičkina rodina nemala čo jesť.
Vzdialení dedinskí príbuzní pozreli na moju osemročnú babičku a povedali, že ani v dedine nemajú čo jesť. Odviezli moju starú mamu na železničnú stanicu, uložili ju do dolného lôžka v kočiari a tam babička odišla späť do mesta Barnaul bez lístka. Takto schudla moja stará mama.
Moja babička mala do konca života kult jedla. Veľmi rada jedla. Tento prípad sprevádzala viac -menej výrazná obezita a viedol k diabetes mellitus 2. typu. A potom vo veku 85 rokov dostal infarkt.
Zdá sa, že to tak je
Tu reptáme, že niektorí ľudia nevedia počítať KZHBU a nechcú sa vzdať chutných vecí. Pred niekoľkými rokmi začali vychádzať publikácie na tému, že ak v detstve človek nemal čo jesť, neskôr v dospelosti má často metabolický syndróm.
Metabolický syndróm je tak zaujímavou kombináciou prebytočného brušného tuku, vysokého krvného tlaku, vysokej hladiny glukózy v krvi a cholesterolu. To znamená, že to ešte nie je cukrovka ani infarkt, ale už sú niekde nablízku.
Pokiaľ tomu rozumiem, stále neprišli na to, ako hlad v detstve vedie k takýmto následkom. Ale stáva sa.
Ovládate svoju chuť do jedla?
