Keď Djulide zabil Idila, ponáhľal sa zbaviť tela. Zdá sa, že dievča všetko predvídalo. Nasadila si gumené rukavice a telo vytiahla von do húštiny.
Rozmýšľajúc, kam mŕtvolu ukryť, zaznel z Idilovho auta telefonát.
Dzhulida našiel Idilin telefón a keď videl, že Djuneit volá, zdvihol slúchadlo.
Juneit sa pýta:
- Čo si to urobil? Mohli by ste skryť pascu?
Julida nechápala, ako o tom Juneitu vedela. Ukázalo sa to však veľmi jednoduché. Keď Idil odhodil telefón, Djuneit zostal v kontakte a vypočul si rozhovor dievčat a poslednú frázu Djulida:
- Našiel som si čas zomrieť.
Dzhulide sa opýtal Juneity, čo potrebuje. Cuneyt povedal, že jej pomôže, stačí mu poslať adresu.
Po príchode na miesto sa Dzhuneyt spýtal, kde mu majú dať veci, ktoré mu Idil musí dať. Julide odpovedala, že sa ničoho nedotkla, nech sa pozrie do auta.
Cuneyt našiel falošný pas, ale nenašiel žiadne peniaze. Julida odporučila pozrieť sa do priehradky v palubnej doske. Ale ani tam neboli peniaze.
Cuneyt dievčaťu povedal, že teraz mu musí nájsť veľa peňazí. Ona je vrah a on je svedok.
V tej chvíli si Julide vytiahla rukavice a povedala, že jej výtlačky neboli v aute, ale teraz je plná. Preto je porazený.
Dzhuneyt si uvedomil, že sa dostal do pasce prefíkaného dievčaťa a teraz jej musí pomôcť.
Dvojica sa zbavila auta a Namyk napísal list na rozlúčku od Idila.
