Ako tínedžer sme mali spoločnosť, 6 chlapcov a 5 dievčat. Poznali sme sa z kolísky a často sme sa dávali dokopy. V teplom období si v parkoch zaspievali piesne s gitarou, len tak kecali. V chladnom období sme sa ako väčšina detí a dospievajúcich v 90. rokoch zhromažďovali na chodbách.
A bol medzi nami jeden chlap, ktorý mal o dievčatá vždy veľký záujem. Zaujímavejšie ako chalani. Rozumel nám, nebolo to ako s ostatnými chlapmi. Od detstva mal bližšie k ženskej časti, našej takzvanej komunite.
Vždy sme si mysleli, že to bolo preto, lebo bol zamilovaný do jedného z dievčat. Nejako na ňu nejasne hľadel a pozornosť na ňu bola vždy viac ako na našich ďalších priateľov. Ale neoplatila to.
Toto dievča randí s iným chlapom z našej spoločnosti od svojich 12 rokov. Boli navzájom prví, v každom zmysle a vždy sedeli vedľa seba a maznali sa. Náš hrdina (ktorý mal veľmi blízko k dievčatám) často chodil s týmto párom a „riešil“ ich konflikty a všemožne podporoval dievča, ak napríklad prisahali. Ak sa rozplakala, utiekol ako prvý utiecť. Všetci sú zvyknutí, dokonca aj priateľ našej kamarátky.
No, chápeš, ako to vyzeralo? Všetci sme si boli istí, že je do nej bezhlavo zaľúbený, len to nie je vzájomné.
Trvalo to 5 rokov a náš pár sa napriek prognózam oženil. O rok neskôr sa im narodil syn a tento chlap sa s nimi stále motal, pomáhal im s dieťaťom, chodil s ním a všetok voľný čas trávil v ich rodine.
Celé roky sa nikdy nedržal nášho priateľa a ani len nenaznačil žiadne pocity. Jej priateľ bol tak rezignovaný, že má vedľa seba tohto frajera, že jeho neprítomnosť spôsobovala nepríjemnosti. Bol ako člen rodiny. Taká je nekonvenčná rodina.
A tak, keď mali naši manželia spory, v tom čase mal ich syn už 6 rokov, náš priateľ sa rozhodol ísť úplne von. A na našom ďalšom stretnutí sa rozhodla takpovediac „zajazdiť“ k tomuto „chlapovi“, ktorý je vždy nablízku. Mimochodom, všetci sme boli v tom čase pekne opití.
Podľa jej slov, keď s ním začala flirtovať a túliť sa k nemu, začal sa správať čudne. Odsťahoval sa od nej, bolo cítiť, že to všetko je pre neho nechutné. Spravidla však mohli sedieť vedľa seba celé hodiny. Keď však došlo na bližšiu komunikáciu, bol odvrátený.
Kamarát sa zo žartu spýtal: počúvaj, dobre, už toľko rokov ma trápiš, odmeňme ťa poriadne, môj manžel a ja sme už požiadali o rozvod, teraz je to možné.
Na čo jej odpovedal: Nebičoval som za tebou. Milujem tvojho muza.
Povedať, že bola šokovaná, neznamená nič. Situácia sa stala pred 15 rokmi a v tom čase boli všetky tieto veci veľmi divoké, zlé a nebolo zvykom o nich hovoriť.
Na druhý deň sa všetci správali, akoby sa nič nestalo, komunikovali rovnako, všetci však pochopili, že v spoločnosti došlo k rozkolu a už to nebude ako predtým.
Náš pár sa rozviedol a ich priateľ našiel silu vyspovedať každého v jeho orientácii a, úprimne povedané, veľmi vystrašil mužskú polovicu našej spoločnosti, najmä už bývalého manžela priateľa. Už mu bolo povedané o pocitoch, ktoré k nemu má náš tajný priateľ.
Teraz komunikujeme zriedka, ale na sociálnych sieťach vidím, že náš nekonvenčný priateľ žije s mužom. A tento muž vyzerá tak veľmi ako bývalý manžel našej kamarátky, až to vyzerá strašidelne.
Takže si myslím, že existuje veľa takýchto mužov, ktorí dokázali vo svojich preferenciách priznať sebe a ostatným? Náš postoj k takýmto mužom je koniec koncov stále veľmi nejednoznačný a skôr negatívny alebo pokrytecky pozitívny.
Máte podozrenie, že niekto z vašich priateľov je homosexuál? Alebo sa možno niekto priznal a teraz žije s čistým svedomím, pokojne a šťastne?
