Brazília bola tvrdo zasiahnutá. Majú tam veľa rôznych geografických oblastí. A teraz si brazílski vedci všimli, že v horských oblastiach bolo menej pacientov. Objavila sa myšlienka, že tam žijú niektorí silní horalovia, alebo sa vírus horšie prenáša na vysočine.
Musím povedať, že brazílske hory nie sú Tibet. Brazílski vedci pozorovali iba ľudí, ktorí vystúpili sotva 1 000 metrov. To znamená, že tam nemôže byť ani výšková choroba.
Vedci si mysleli, že to môže byť kvôli ultrafialovému žiareniu.
Na jednej strane ultrafialové svetlo spaľuje vírusy a rýchlo zomierajú.
Na druhej strane, čím viac UV svetla, tým viac vitamínu D sa v pokožke produkuje, nedostatok ktorých sa už pokúsili spojiť s covid.
Existuje tiež názor, že je vo vzduchu. Čím sú hory vyššie, tým je vzduch redší. Doslova molekuly plynu lietajú ďalej od seba. A ak na hladine mora cez tieto molekuly preskočí vírus alebo kvapky hlienu s vírusom ako cez kamene v potoku, potom sú v zriedenom vzduchu kvapky zadržiavané ťažko. Je to, akoby lietadlá nemohli lietať v horných vrstvách atmosféry, pretože tam nemajú dostatočný zdvih.
Mnohí by sem chceli priblížiť vplyv vysokej nadmorskej výšky na hemoglobín, na nasýtenie a podobne, ale výška nebola príliš vysoká.
Boli to práve Číňania, ktorí našli niečo na svojich horaloch žijúcich v nadmorskej výške 3000 metrov nad morom. Pre Brazílčanov bolo všetko skromnejšie. Niet pochýb o akejkoľvek adaptácii na nízku hladinu kyslíka.
Stručne povedané, žijú tam v Brazílii, ľudia žijú v zhlukoch, ale niekedy bolo menej pravdepodobné, že ochorejú na covid, ak sedia na horách do 1000 metrov. Aj slabí a starí ľudia takúto výšku znášajú dobre. A bolo by zaujímavé poslať našich ľudí z rizikových skupín do hôr. Možno tam budú bezpečnejšie.
Všeobecne som si na výlete párkrát všimol, že vo výške viac ako 1500 metrov sa už niektoré trochu zhoršujú. Stretli ste sa s tym?
