Sultán Sulejman sa považoval za starostlivého vládcu. Vládol pre dobro štátu, usiloval sa o to, aby jeho ľudia nič nepotrebovali, aby sa nezvyšovali dane a bohatí nemali úžitok z chudobných.
Sultán Sulejman dôveroval niekoľkým zo svojich poddaných, preto sa často prezliekal a išiel na trh zistiť, ako ľudia žijú a čo si myslí o svojej padishe. Pre Sulejmana bol dôležitý názor ľudí.
Sulejman dlhé roky o sebe počúval iba lesné reči, ľudia ho chválili a označovali za víťaza sveta. Situácia sa ale čoskoro zmenila.
Zdá sa, že posledné roky svojho života Sulejman zabudol na hárem, ľudí a janičiarov. Ponoril sa do večnej melanchólie, v ktorej čítal knihu o panovníkovi. Ale po Bayazidovej poprave sa panovník rozhodol ísť von k ľuďom a počúvať, čo o ňom ľudia hovoria. Naivný si skutočne myslel, že ho ľudia pochvália, tak ako predtým, po poprave jeho dvoch synov.
Po prezlečení sa Sulejman šiel do bazáru, aby si vypočul, o čom ľudia hovoria, a zistil, ako žijú.
Panovník sa priblížil k obchodníkovi s jablkami a zistil, že jeho štát sa topí v dlhoch, ľudia obchodujú so stratou a janičiari ledva vyžijú z platu, ktorý im bol pridelený.
Obchodník tiež uviedol, že náš padišah bol už starý a dlho nešiel na vojenské ťaženia. Zabil najskôr Mustafu a po odvážnom Bajezidovi nechal svojho štátu opitého syna.
Do ich dialógu vstúpil druhý obchodník, ktorý uviedol, že tvrdia, že padišah nemôže bez pomoci ísť ani na toaletu.
Prekvapivo boli slová o poprave jeho synov Sulejmana síce tvrdé, ale vydržali, ale nedokázali zniesť jeho bezmocnosť. Panovník zaútočil na obchodníka s tým, že je panovníkom, a teraz nech zopakuje jeho slová.
Áno, Sulejman dobyl veľa krajín, strávil 10 rokov vo vojenských ťaženiach, bol slávny Veľkolepý.
Možno ako panovník bol veľkolepý, ale ako otec - krutý a nemilosrdný tyran.
