Fakhriye Khatun, jedna z mála služobníčok, ktorá sa venuje svojej milenke, a to aj po jej smrti.
Prekvapivo to bola práve táto osoba, ktorú kedysi poslal Makhidevran k Alexandre Anastasii Lisowskej.
Služobnica, ktorá pôvodne chcela pripraviť o život Alexandru Anastasiu Lisowskú, sa stala milenkinou pravou rukou, pripravenou vykonať akýkoľvek rozkaz, aj keby musela riskovať vlastný život.
Pred odchodom do iného sveta dáva Khyurrem Sultan Fakhriyi príkaz zbaviť sa Nurbanu Sultana.
Fakhriye sa dlho nedarilo splniť posledný rozkaz milenky a neskôr bol na rozkaz Selima sluha úplne uvrhnutý do väzenia.
Fakhriye našla v Nurbanových komorách prsteň, ktorý patril zosnulej Alexandre Anastasii Lisowskej. Drzá konkubína požaduje, aby jej dala nález, a za touto hádkou sú ženy chytené Selimom. Nurbanu sa rýchlo zorientovala a obvinila Fakhriyeho z krádeže prsteňa. Selim pochopil, že jeho konkubína klame, ale nemohol popraviť matku svojich detí, a tak sa rozhodol uvrhnúť slúžku do väzenia.
Aby sa dostal von zo žalára, Fakhriye podplatí strážcu a sľúbi mu veľa zlata. Strážca berie zlato, ale nechystal sa prepustiť sluhu.
Fakhriye si uvedomuje, že je to jej posledná šanca, zaútočí na strážcu, pripraví mu o život a potom sa vyrovná s druhým strážcom.
Fakhriye odchádza do komôr Nurbanu, aby konečne splnil príkaz Khyurrem Sultana. Ale slúžka už nie je taká mladá a v tomto boji je víťazom Nurbanu. A sluha opúšťa tento svet.
Podľa môjho názoru sa táto scéna trochu prehrala. Obyčajná sluha si dokázala poradiť s dvoma mladými a silnými strážcami, ale s mladou konkubínou Nurbanu si neporadila.
