Vyrastali sme bez internetu, nevolali sme si pred prechádzkou, učitelia nepísali žiadne žiadosti do rodičovských rozhovorov a rodičia nám nemohli zavolať, keď sme meškali doma. Spýtať sa úlohu po vynechaní školy sme išli k spolužiačke, učili nás samostatnosti od kolísky, vždy sme všetko zjedli, mali sme režim a boli sme trestaní. Dnes je rozvedená partia psychológov, ktorí tvrdia, že každý z nás má z takejto výchovy traumu z detstva. Ale spomíname na naše detské roky s nehou a potešením, uvedomujúc si, že naše deti toto mať nebudú... Áno, niečo bolo zvláštne a možno zle. Ale bolo to tak pre všetkých a stále máme svojich rodičov šialene radi a ďakujeme im za naše detstvo!
Neexistovalo žiadne spoločné spanie. Teraz mladí rodičia spia so svojimi deťmi takmer až do promócie. A naši rodičia nás učili, že rodičia spia oddelene a deti oddelene a neboli žiadne odpustky.
Naučili nás byť samostatní. Sami sme chodili do školy a späť, vedeli sme si sami navariť jedlo už na prvom stupni, upratovali sme dom, kým naši rodičia pracovali, a dokonca sme sa starali o mladšie sestry a bratov. Hodiny sme si robili sami, sami sme sa prihlasovali aj do krúžkov a oddielov. A občas som musela dupať na druhý koniec mesta kvôli vyšívaniu, štrikovaniu, tancovaniu či futbalu. Všetko robili sami. Teraz sa o všetkom rozhoduje telefonicky, ak sa rodičia nemôžu stretnúť s dieťaťom zo školy, vziať ho na krúžok alebo s ním sedieť doma, sú spojení starí rodičia. Hrali sme aj sami za seba. Samozrejme, pretože teraz sa život stal oveľa nebezpečnejším ako predtým.
Ľaváci boli preškolení na pravákov. Vždy sa mi to zdalo také hlúpe, ale predtým naozaj boli deti takmer priviazané ľavou rukou k telu, aby sa ňou jednoducho nepokúšali písať. Myslím si, že je úplne jedno, akou rukou človek niečo robí, hlavné je, že to robí dobre.
Vždy sme všetko dokončili, pretože nás k tomu starší prinútili. Teraz, ak ste všetko zjedli, choďte a prejdite sa. Tiež nás kŕmili na hodinu. Mimochodom, keď boli deti bábätká, tiež som ich kŕmila striktne každé 3 hodiny, lebo to povedal doktor. Koľko som vtedy trpel ja a ako veľmi trpeli moje deti...
Chlapci v mojom detstve boli všetci nakrátko ostrihaní a dievčatá častejšie s dlhými vlasmi, mašľami, ofinou. Teraz je to naopak. Nesúdim, každý sa vyjadruje ako chce, ale zdá sa mi, že predtým bolo všetko akosi organizovanejšie, teraz majú školáci priveľkú slobodu.
Boli sme potrestaní. Áno, aj ja som lietala s opaskom a neraz som si počas detstva obhajovala svoj vyhradený čas v kútoch bytu. Ale na mňa to bolo okamžite odložené, pretože správať sa je nemožné. Teraz to skúste, dajte dieťa do kúta, okamžite začne výčitky a potom vyplávajú na povrch traumy z detstva a rodičia budú rýchlo zapísaní ako toxickí. Ale my máme svojich rodičov radi, napriek kútiku a opasku. Predtým aj v škôlkach dávali deti do kúta, ale teraz ich dajú len na vysokú stoličku a aj tak to nie vždy vyjde.
Mali sme rutinu. Pred školou sme cez deň spali, večer chodili spať v rovnakom čase, aj obedy a večere sme mali podľa režimu. Teraz, ak dieťa nechce spať cez deň, nenútia ho, ale ak má rado nespať do 12 v noci, nie je sa čoho báť. No ak nechce boršč alebo kašu, to je nezmysel, tak si dá čipsy.
Plienky používame málokedy. Pri prvom dieťati boli pre mňa plienky vzácnosťou. Chlapec bol skôr v plienkach alebo jednoducho „hoopoval“ na handrách. Ale za rok sme sa už skamarátili s hrncom. Teraz sa plienky dostali do módy a mnohé mamičky ich dávajú svojim bábätkám až do štyroch rokov!
A v mojom detstve sa rodičia svojim deťom nikdy neospravedlňovali! A nebolo to zlé. Moderní rodičia sa svojim deťom ospravedlnia, následne vysvetlia, prečo ich potrestali resp kričali na nich a potom kúpili aj nejaký darček na znak zmierenia, čo ja nie rozumieť.
A aké ste mali detstvo a aké zásady výchovy pri svojich deťoch dodržiavate?
Pôvodný článok je uverejnený tu: https://kabluk.me/psihologija/ranshe-bylo-po-drugomu-chto-bylo-v-nashem-detstve-i-nikogda-ne-proizojdet-v-detstve-nashih-detej-i-vnukov.html
